{"id":11129,"date":"2026-11-18T20:13:39","date_gmt":"2026-11-18T19:13:39","guid":{"rendered":"https:\/\/initiative.minderheiten.at\/wordpress\/?p=11129"},"modified":"2026-11-18T21:12:38","modified_gmt":"2026-11-18T20:12:38","slug":"weil-die-ja-nie-zufrieden-sind-50-jahre-volksgruppengesetz-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/initiative.minderheiten.at\/wordpress\/index.php\/2026\/11\/weil-die-ja-nie-zufrieden-sind-50-jahre-volksgruppengesetz-2\/","title":{"rendered":"\u201eWeil die ja nie zufrieden sind \u2013 50 Jahre Volksgruppengesetz&#8220;"},"content":{"rendered":"\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>\u00dcBERSETZUNGEN<\/strong> <strong>DER KAPITELTEXTE <\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>I. KROATISCH<\/strong> <\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>II. ROMANES<\/strong> <\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>III. UNGARISCH<\/strong> <\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>IV. SLOWENISCH<\/strong> <\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>V. TSCHECHISCH<\/strong> <\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>VI. SLOWAKISCH<\/strong> <\/p>\n\n\n\n<hr class=\"wp-block-separator has-alpha-channel-opacity\" \/>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>I. KROATISCH<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>1. Na cesti<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Da bi ograni\u010dili valjanost manjinskih prav na pojedine op\u0107ine, su nim\u0161konacionalne snage u Koru\u0161koj jur od 1950-ih ljet potribovale \u201eutvrdjivanje manjin\u201c. Slovenske organizacije su odbile ovo \u201etajno popisivanje jezikov\u201c, ar je bilo u suprotnosti s \u010clanom 7 Dr\u017eavnoga ugovora. Povrh toga je ovo popisivanje podsje\u0107alo na povijest proganjanja za vrime nacionalsocijalizma: Jur 1942. ljeta su se nacionalsocijalisti slu\u017eili podatkov popisa stanovni\u010dtva, da bi slovensko stanovni\u010dtvo deportirali u nim\u0161ke logore.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Kad su po\u010detkom 1970-ih ljet postali poznati plani za \u201ebrojidbu stanovni\u010dtva posebne vrsti\u201c u cijeloj Austriji, po prvi put se formirao otpor i u dijeli ve\u0107inskoga stanovni\u010dtva. Odbori solidarnosti su skupa sa slovenskimi i hrvatskimi organizacijami narodnih grup pozivali na bojkot. Popisivanje je dodu\u0161e bilo provedeno, ali zbog \u0161irokoga bojkota nije dalo upotribljivih rezultatov.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>2. Za raspravnim stolom<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Zakon o narodni grupa ne predvidja uredjeni pravni postupak za priznanje kao narodna grupa. Priznanje je \u010duda ve\u0107 politi\u010dka odluka i ostvaruje se zaklju\u010dkom Savezne vlade uz suglasnost Nacionalnoga vije\u0107a. Iako su ispunjeni svi zakonski preduvjeti \u2013 austrijsko dr\u017eavljanstvo, njegovanje vlastitoga jezika i kulture, povijesna ukorijenjenost i najmanja potribna mjera organiziranosti \u2013 priznanje ostaje politi\u010dka odluka, ka je odvisna od politi\u010dke volje.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Rom:kinje su najzadnja priznata narodna grupa u Austriji. Njeva nastojanja za ov status po\u010dela su koncem 1980-ih ljet u okviru njevoga civilnoga gibanja. Med zahtjevi su bili, med ostalim, rasvjetljavanje povijesti proganjanja za vrime nacionalsocijalizma i suzbijanje rasizma prema Rom:kinjam. Put do priznanja potribovao je \u010duda ustrajnosti i zavr\u0161io je uspjehom u decembru 1993. ljeta. Za poljsku i bosansku manjinu kao i za Jeni\u0161e nastojanja za priznanje traju do dana\u0161njega dana.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>3. U Savjetu za narodne grupe<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Zakon o narodni grupa predvidja za svaku priznatu narodnu grupu vlastiti savjet pri Saveznom kancelarstvu. Ov savjet savjetuje Saveznu vladu i savezne ministr:ice u pitanji narodnih grup. Uz pripadnike narodnih grup su u savjeti zastupani i predstavn:ice crikav kao i politi\u010dkih strankov.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Glavna kritika se odna\u0161a na isklju\u010divo neobavezuju\u0107u savjetodavnu funkciju savjetov. Iz protesta su ih na po\u010detku bojkotirale skoro sve organizacije narodnih grup \u2013 izuzev gradi\u0161\u0107anskih Ugrov i Ugric. Pred svim slovenska i hrvatska narodna grupa odbile su poslati svoje zastupnike i zastupnice i tako protestirale protiv Zakona.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Do imenovanja \u010dlanov ostalih savjetov do\u0161lo je istom nekoliko ljet kasnije. Sloven:ke su slali svoje zastupnike u savjet od 1989. ljeta, Hrvat:ice od 1993. ljeta, a \u010ceh:inje od 1994. ljeta.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Po raspadu \u010cehoslova\u010dke je 1993. ljeta bio utemeljen slova\u010dki savjet. Zakonskim priznanjem Rom:kinj kot \u0161este narodne grupe, isto tako 1993. ljeta, konstituirao se njev savjet u septembru 1995. ljeta.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>4. U \u0161koli<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Za narodne grupe je \u0161kola bila i ostala jedno od centralnih podru\u010djev borbe. Ovde se dalje predaje jedno od njevih najva\u017enijih obilje\u017ejev identiteta: jezik. Bez \u0161kol bi ovi jeziki danas jur bili izumrli.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Zakon o narodni grupa ne sadr\u017eava posebne odredbe o dvojezi\u010dnoj nastavi. Ova je utvrdjena u zemaljski \u0161kolski zakoni za Koru\u0161ku i Gradi\u0161\u0107e. Budu\u0107i da ovi zakoni valjaju samo za priznata autohtona naseljeni\u010dka podru\u010dja, u Be\u010du ne postoji nijedna dvojezi\u010dna javna \u0161kola.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Medjutim danas oko dvi tretine gradi\u0161\u0107anskih Hrvat:ic \u017eivu u Be\u010du i boru se za dvojezi\u010dnu \u0161kolu u saveznom glavnom gradu. Uzor je privatna Komensk\u00fd-\u0161kola, ka je bila utemeljena 1872. ljeta. Ona nudi obiteljam u Be\u010du, ke govoru \u010de\u0161ki i slova\u010dki, obrazovanje \u201eod \u010duvarnice do mature\u201c i tako djeluje protiv pritiska asimilacije u velikom gradu.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>5. U mediji<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Jur dono\u0161enjem Zakona o narodni grupa se je intenzivno diskutiralo u mediji. Dokle su dijeli politike slavili zakon kao va\u017ean povijesni korak, zastupn:ice narodnih grup kritizirali su nedostatnu za\u0161titu svojih prav.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Iz njevoga gledi\u0161\u0107a zakon nije bio rezultat dogovora s manjinami, nego \u201eskupno rje\u0161enje ve\u0107ine\u201c. Ve\u0107insko dru\u0161tvo je narodnim grupam stalno predbacivalo, da samo postavljaju zahtjeve i da \u201enikad nisu zadovoljne\u201c.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Napetost med samopredod\u017ebom Austrije i iskustvi manjin provla\u010di se kot \u010drljena nit kroz medijsko izvje\u0161\u0107avanje. Ona se prote\u017ee od podnevnih \u017eurnalov \u00d61 iz 1970-ih i 1980-ih ljet, prik pregledov redakcijov ORF-a za narodne grupe prilikom 50. obljetnice, sve do aktualne debate o noveliranju Zakona o narodni grupa u 2026. ljetu.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>6. Med seoskimi tablami<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Iako je pitanje seoskih tablov u Koru\u0161koj desetlje\u0107a dugo prevladavalo u javnoj raspravi, i u Gradi\u0161\u0107u se je dugo borilo za dvojezi\u010dne natpise. Dr\u017eavni ugovor iz 1955. ljeta obavezao je Austriju na dvojezi\u010dne topografske oznake. To pravo zapravo ide \u010duda dalje od seoskih tablov te obuhva\u0107a isto tako putokaze ili imena brigov i jezer. Zakon o narodni grupa je ovu obavezu 1976. ljeta ograni\u010dio: dvojezi\u010dni natpisi bili su od onda predvidjeni samo za seoske table, i to samo onde, kade je najmanje jedna \u010detvrtina stanovni\u010dtva nekoga mjesta pripadala narodnoj grupi. Stoprv 2001. ljeta je Ustavni sud sni\u017eio ovu granicu.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">U juliju 2000. ljeta postavljene su u Gradi\u0161\u0107u prve dvojezi\u010dne seoske table. Odredba je jo\u0161 poticala iz vrimena saveznoga kancelara SP\u00d6-a Viktora Klime, a izvr\u0161ena je pod \u010drno-plavom vladom. U Koru\u0161koj je stoprv novela Zakona o narodni grupa iz 2011. ljeta donesla kompromis u vezi dvojezi\u010dnih natpisov, ka je nai\u0161la na \u0161iroku kritiku. Za narodne grupe Rom:kinj, \u010ceh:inj i Slovak:inj Zakon o narodni grupa ne predvidja dvojezi\u010dne natpise niti seoske table.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>7.&nbsp; Na slu\u017ebenom uredu i sudu<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Prava narodnih grup se \u2013 i onda kad su zakonski utvrdjena \u2013 rijetko ostvaruju sama od sebe. U Koru\u0161koj je odvjetnik Rudi Vouk pitanje seoskih tablov donesao pred Ustavni sud tako, da se \u017ealio protiv ka\u0161tige zbog prebrze vo\u017enje. U Gradi\u0161\u0107u je <em>Komitet za prava gradi\u0161\u0107anskih Hrvatov<\/em>, koga su suosnovali Hermann i Hubert Re\u0161etari\u0107, zahtijevao medije na hrvatskom jeziku i kori\u0161\u0107enje jezika pred slu\u017ebenom uredom i sudom, konkretno na primjer u sudski postupki, pri slu\u017ebeni odluka i na formulari.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">1984. ljeta Marijana Grandi\u0107 nije popustila na potribovanju za vjen\u010danje na mati\u010dnom uredu na hrvatskom jeziku, \u010da je peljalo do pravnoga procesa, ki je postao putokazom za budu\u0107nost. Jer prava manjine tribalo je i jo\u0161 uvijek triba izboriti: na cesti, na sudu \u2013 a kadako\u010d i u crikvi.<\/p>\n\n\n\n<hr class=\"wp-block-separator has-alpha-channel-opacity\" \/>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>II. ROMANES<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>1. Upro poschtito<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Hatek o tschatschipeskero than le tschuliptschengere tschatschiptschendar upre jekoschne gemajntscha and te granicalinel, mangnahi nimtschke nacijonali sorja ande K\u00e4rnten\/Koro\u0161ka imar usar o 1950te berscha jek \u201etschuliptschengero genipe\u201c. O slovenitike organisaciji ada \u201etschortschovalo tschibtschakero genipe\u201c na kamnahi, kaj ada ando kontrakero punkto uso Artikl 7 le schtotiskere fatrogistar terdscholahi. Taj ada genipe te upri NS-tradipeskeri historija pal gondolinlahi: Imar 1942 o nacijonalsocijalistscha upre flogoskere genipeskere datscha pal astarde, hatek le slovenitike dschene ande nimtschke logertscha te ledschel.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Kada ando kesdipe le 1970te berschendar plantscha jeke \u201eflogoskere genipeske barikane kojastar\u201c andi cili Austrija prindscharde sina, erschtivar te ando falati le avre dschenendar jek viderschtaund pe kertscha. Solidaritetakere komiteji, khetan le slovenitike taj horvacke flogoskere grupnenca, uso hangoschtinipe upre vrischtschande. O genipe ham kerdo ulo, ham vasch o bulho hangoschtinipe nisaj pekamle resultatscha antscha.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>2. Upro vakeripeskero stolo<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">O flogoskero grupnengero tschatschipe nisaj tschatschipeskero keripe le aunprindscharipeske ojs flogoskeri gupn angle na dikel. Ov butvar jek politischi arkeripe sikal taj duach o phendo le nacijonakere rotistar al. Taj te o cile tschatschipeskere koji kisetim hi \u2013 austritiko schtotiskero polgaroschnipe, uprelikeripe la ajgeni tschibtschatar taj kulturatar taj te o historischi favurclinipe andi Austrija -, o aunprindscharipe jek politischi kamipeskero keripe atschol.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">I lek terneder aun prindschardi flogoskeri grupn andi Austrija o Roma taj o Romnja hi. Lengere andbeschariptscha vasch o flogoskero grupnengero schtatus ando kisetinipe le 1980te berschendar ando keripe lengere civili khetanipeskere micinipestar kesdinde. Oda o uprebutschalinipe la NS-tradipeskera historijatar taj o bekejmpfinipe le rasismusistar gejng Roma taj Romnja manglahi. Le dromeske uso aunprindscharipe ham but dschumintschago taj duripe pekamlo sina taj ando decemberi 1993 uso jerinipe vodintscha \u2013 avrijal sar dschi uso adi meg aun likerde andbeschariptscha le polnitike taj bosnitike tschulipestar taj te le Jenischijendar.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>3. Ando bajrot<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">O flogoskero grupnengero tschatschipe, sakona aun prindscharda flogoskera grupnake jek ajgeni bajrot ando bundakero kancleriskero birovtschago angle dikel. Ov la bundakera regirung taj le bundakere ministertschen taj -ministerkiji ande aunpaschlojiptscha le flogoskere grupnendar, berotinen. Pasche flogoskere grupnengere dschene, uso bajrotscha te fatretertscha taj fatreterkiji le khangerijendar taj te le politischi partajendar kerinen.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Scheroskero kritikakero punkto, tschak i naphandli berotinipeskeri funkcijona le bajrotschendar hi. Vasch protesto, ando kesdipe bojd le cile flogoskere grupnengere organisacijendar hangoschtim uli \u2013 tschak le burgenlanditike ungrikendar taj -ungrikijendar na. Butvar, i slovenitiki taj i horvacki flogoskeri grupn na bitschade fatretertschen taj fatreterkiji taj afka gejng o tschatschipe protestirinahi.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Uso bitschajipe le avre bajrotschendar erscht berscha paloda alo. O slovenitike taj slovenitikiji usar 1989, o horvacke taj horvackiji usar 1993 taj o tschechitike taj tschechitikiji usar 1994 lengere bajrot bitschade. Palo putripe la Tschechoslovakijatar, 1993 o slovakischi bajrot kerdo ulo. Le tschatschipeskere aunprindscharipeha le Romendar taj Romnjendar ojs schovti flogoskeri grupn, te oda ando bersch 1993, kertscha pe o bajrot ando septemberi 1995.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>4. Andi ischkola<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Le flogoskere grupnenge sina taj hi, i ischkola jek centrali kejmpfinipeskero than. Adaj jek lengere lek barikaneder identitetakere kojastar bajder dim ol: i tschib. Nisaj ischkolenca, adi adala tschibtscha buter na delahi.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Ando flogoskero grupnengero tschatschipe na del nisaj ajgeni arkeripe le duj tschibtschakere sikajipeske. Oda ando thaneskere ischkolakere tschatschiptscha le thaneske K\u00e4rnten\/Koro\u0161ka taj le thaneske Burgenland\/Gradi\u0161\u0107e\/\u0150rvid\u00e9k and pisim hi. Kaj adala tschatschiptscha tschak le aun prindscharde autochtoni sidlungtschengere thanenge hi, na del Betschiste nisaj pradime duj tschibtschakere ischkoli.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Adi ham valami duj tritlini le burgenlanditike horvackendar taj horvackijendar Betschiste\/ Be\u010d dschin taj jeka duj tschibtschakera ischkolake ando bundakero scheroskero foro kejmpfinen. Idoliskero koja hi i 1872 kerdi privati Komensk\u00fd-ischkola. Oj le tschechitike taj slovakitike tschibtschakere familijenge Betschiste\/V\u00edde\u0148\/Viede\u0148 sikadipe \u201eusar i tschavengeri bar dschi usi matura\u201c del taj afka le asimilacijonakere dschumintschagoske ando baro foro, gejng virkinel.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>5. Ando mediji<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Imar o aunlipe le flogoskere grupnengere tschatschipestar ando mediji sorale diskutirim ulo. Kada falati la politikatar o tschatschipe ojs barikani joma mulatinahi, kritisirinde flogoskere grupnengere fatretertscha taj -fatreterkiji o falindo arakipe lengere tschatschiptschendar. Andar lengero dikipe, nana o tschatschipe jeke glajchi gondolipeha le tschuliptschenca, hatek \u201ejek khetano putripe le avre dschenenca\u201c sina. O avro dschenengero khetanipe hatek te mindig o angletschalajipe kerlahi, hot o flogoskere grupn tschak mindig mangen taj \u201eschoha dosta lenge nan\u201c.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">O moripe maschkar o ajgeni kipo la Austrijatar taj o terschijiptscha le tschuliptschendar, sar jek lolo thav duach o medijiengero phukajipe cidel pe. Ov dschal usar o \u00d61 Mittagsjournaltscha le 1970te taj 1980te-berschendar pedar paldikiptscha le ORF flogoskere grupnengere redakcijontschendar uso 50-berschengero-jubilejum dschi otscha usi aktujeli debata vasch o nevaripe le flogoskere grupnengere tschatschipestar ando bersch 2026.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Citatscha andar: \u00d61-Mittagsjournal, 08.07.1976<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>6.<\/strong> <strong>Maschkar o gaveskere tablini<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Kekaj o K\u00e4rnteniskero gaveskero tablinakero phutschajipe i pradi debata pedar deschberschengere dominirintscha, te ando Burgenland\/Gradi\u0161\u0107e\/\u0150rvid\u00e9k but berscha vasch duj tschibtschakere tablini pelim ulo. O schtotiskero fatrog andar 1955 la Austrijake duj tschibtschakere topografischi akariptscha upre dija. Jek falato, savo pal internacijonali hajojipe hatek te poschtitoskere anava, dombi vaj bare lenja and phandel, andi Austrija ham tschak upro gaveskere tablini taj poschtitoskere vodinaschtscha dschal. O flogoskero grupnengero tschatschipe ada angledipe 1976 meg bajder and granicalintscha: Duj tschibtschakere uprepisiniptscha hatek tschak odoj angle dikle sina, kaj jek schtarto falato le dschenendar jeke gavestar, la flogoskera grupnake aun kerinlahi. Erscht 2001, irintscha i favosinipeskeri krisakeri vora aja barijera.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Ando juli 2000 ando Burgenland\/Gradi\u0161\u0107e\/\u0150rvid\u00e9k o erschti duj tschibtschakere gaveskere tablini upre terdscharde ule. O tschatschipeskero anglepisinipe meg andar i cajt le SP\u00d6-bundakere kancleristar Viktor Klima al taj telal i kali-modri regirung phendo uschtidija. Ande K\u00e4rnten\/Koro\u0161ka erscht o nevaripe le flogoskere grupnengere tschatschipestar 2011, jek konfliktoskero putripe uso duj tschibtschakere tablini antscha. Ov ham upre bulhi kritika defintscha. Le flogoskere grupnenge le Romendar taj Romnjendar, le tschechitikendar taj tschechitikijendar taj slovakitikendar taj slovakitikijendar o flogoskero grupnengero tschatschipe nisaj duj tschibtschakere gaveskere tablini angle na dikel.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>7. Uso birovtschago taj kris<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Tschuliptschengere tschatschiptscha \u2013 kekaj odola te legitimi hi \u2013 tschule korkore prik bescharde on. Ande K\u00e4rnten\/Koro\u0161ka o fischgaroschi Rudi Vouk o gaveskero tablinakero phutschajipe angli favosinipeskeri krisakeri vora antscha, kada ov pe gejng jek schtrofinipe vasch o sik ladipe, terdschartscha. Ando Burgenland\/Gradi\u0161\u0107e, o komitej le tschatschiptschenge le burgenlanditike horvackenge, kaj o Hermann taj o Hubert Resetarits uso keripe use sina, horvacke tschibtschakere mediji taj o vakeripe la tschibtschatar anglo birovtschago taj anglo kris manglahi.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">1984 la Marijana Granditsakero mangipe upre jek horvacko tschibtschakero birovtschagoskero soharipe use jek barikano irinipeskero tschatschipeskero pelinipe vodintscha. Mint vasch tschuliptschengere tschatschiptscha iste kejmpfim ulo taj kejmpfim iste ol: upro poschtito, ando krisakere bare khera \u2013 taj poavar te ando khangertscha.<\/p>\n\n\n\n<hr class=\"wp-block-separator has-alpha-channel-opacity\" \/>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>III. UNGARISCH<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>1. Az utc\u00e1n<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Annak \u00e9rdek\u00e9ben, hogy a kisebbs\u00e9gi jogokat egyes telep\u00fcl\u00e9sekre korl\u00e1tozz\u00e1k, a karintiai n\u00e9met nacionalista er\u0151k m\u00e1r 1950-ben \u201ekisebbs\u00e9gi felm\u00e9r\u00e9st\u201d k\u00f6veteltek. A szlov\u00e9n szervezetek elutas\u00edtott\u00e1k ezt a \u201etitkos nyelvi felm\u00e9r\u00e9st\u201d, mivel az ellent\u00e9tben \u00e1llt az \u00c1llami Szerz\u0151d\u00e9s 7. cikk\u00e9vel. Emellett a felm\u00e9r\u00e9s a nemzetiszocialista \u00fcld\u00f6z\u00e9sek t\u00f6rt\u00e9nelm\u00e9re is eml\u00e9keztetett:&nbsp; a nemzetiszocialist\u00e1k 1942-ben a n\u00e9psz\u00e1ml\u00e1l\u00e1si adatokra hivatkoztak, hogy a szlov\u00e9n lakoss\u00e1got n\u00e9met t\u00e1borokba deport\u00e1lj\u00e1k.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Amikor az 1970-es \u00e9vek elej\u00e9n napvil\u00e1gra ker\u00fcltek egy \u201ek\u00fcl\u00f6nleges jelleg\u0171 n\u00e9psz\u00e1ml\u00e1l\u00e1s\u201d tervei, els\u0151 alkalommal a t\u00f6bbs\u00e9gi lakoss\u00e1g r\u00e9szeiben is ellen\u00e1ll\u00e1s alakult ki. A szolidarit\u00e1si bizotts\u00e1gok a szlov\u00e9n \u00e9s horv\u00e1t n\u00e9pcsoport szervezeteivel k\u00f6z\u00f6sen bojkottra sz\u00f3l\u00edtottak fel. A felm\u00e9r\u00e9st ugyan v\u00e9grehajtott\u00e1k, \u00e1m a sz\u00e9les k\u00f6r\u0171 bojkott miatt nem szolg\u00e1lt haszn\u00e1lhat\u00f3 eredm\u00e9nyekkel.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>2. A t\u00e1rgyal\u00f3asztaln\u00e1l<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">A N\u00e9pcsoportt\u00f6rv\u00e9ny nem szab\u00e1lyoz saj\u00e1t jogi elj\u00e1r\u00e1st a n\u00e9pcsoportk\u00e9nt val\u00f3 elismer\u00e9s \u00e9rdek\u00e9ben. Az elismer\u00e9s sokkal ink\u00e1bb politikai d\u00f6nt\u00e9st, amely a sz\u00f6vets\u00e9gi korm\u00e1ny rendelete \u00e9s a Sz\u00f6vets\u00e9gi Tan\u00e1cs j\u00f3v\u00e1hagy\u00e1sa \u00e1ltal j\u00f6n l\u00e9tre \u2013 m\u00e9g akkor is, ha az \u00e9rintett kisebbs\u00e9g minden jogi k\u00f6vetelm\u00e9nynek megfelel. Ezek a k\u00f6vetelm\u00e9nyek az osztr\u00e1k \u00e1llampolg\u00e1rs\u00e1g, a saj\u00e1t nyelv \u00e9s kult\u00fara \u00e1pol\u00e1sa, az orsz\u00e1gban val\u00f3 t\u00f6rt\u00e9nelmi gy\u00f6kerek, valamint egy bizonyos szint\u0171 szervezetts\u00e9g.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">A rom\u00e1k Ausztria legfiatalabb elismert n\u00e9pcsoportja. A roma polg\u00e1rjogi mozgalom keret\u00e9ben az 1980-as \u00e9vek v\u00e9g\u00e9n kezd\u0151dtek a t\u00f6rekv\u00e9seik a n\u00e9pcsoporti st\u00e1tusz elnyer\u00e9s\u00e9\u00e9rt. Tov\u00e1bbi k\u00f6vetelm\u00e9nyeik k\u00f6z\u00e9 tartozott a nemzetiszocialista uralom alatt \u00e1t\u00e9lt \u00fcld\u00f6z\u00e9s t\u00f6rt\u00e9nelm\u00e9nek feldolgoz\u00e1sa \u00e9s a rom\u00e1k elleni rasszizmus elleni k\u00fczdelem. Az \u00fat a hivatalos elismer\u00e9sig sok kitart\u00e1st k\u00f6vetelt, \u00e9s v\u00e9g\u00fcl 1993 december\u00e9ben vezetett sikerre. A lengyel, bosny\u00e1k \u00e9s a jenis kisebbs\u00e9gek sz\u00e1m\u00e1ra a k\u00fczdelem m\u00e1ig folytat\u00f3dik.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>3. N\u00e9pcsoporttan\u00e1cs<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">A N\u00e9pcsoportt\u00f6rv\u00e9ny minden elismert n\u00e9pcsoport sz\u00e1m\u00e1ra saj\u00e1t N\u00e9pcsoporttan\u00e1csot \u00edr el\u0151 a Sz\u00f6vets\u00e9gi Kancell\u00e1ri Hivataln\u00e1l. Ezen test\u00fcletek feladata a sz\u00f6vets\u00e9gi korm\u00e1ny \u00e9s a sz\u00f6vets\u00e9gi miniszterek tan\u00e1csad\u00e1sa a n\u00e9pcsoportokat \u00e9rint\u0151 \u00fcgyekben. A n\u00e9pcsoportok k\u00e9pvisel\u0151i mellett az egyh\u00e1zak \u00e9s a politikai p\u00e1rtok k\u00e9pvisel\u0151i is a Tan\u00e1csok tagjai.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">A f\u0151 kritika t\u00e1rgya az a t\u00e9ny, hogy a N\u00e9pcsoporttan\u00e1csok szerepe puszt\u00e1n nem k\u00f6telez\u0151 \u00e9rv\u00e9ny\u0171 tan\u00e1csad\u00f3i funkci\u00f3ra korl\u00e1toz\u00f3dik. Eleinte az \u0151rvid\u00e9ki magyarok kiv\u00e9tel\u00e9vel szinte valamennyi n\u00e9pcsoport-szervezet bojkott\u00e1lta \u0151ket. F\u0151k\u00e9nt a szlov\u00e9n \u00e9s a horv\u00e1t n\u00e9pcsoport tagadta meg k\u00e9pvisel\u0151inek kik\u00fcld\u00e9s\u00e9t, \u00edgy tiltakozva a t\u00f6rv\u00e9ny ellen.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">A t\u00f6bbi Tan\u00e1csba csak \u00e9vekkel k\u00e9s\u0151bb ker\u00fcltek k\u00e9pvisel\u0151k. A szlov\u00e9nok 1989-t\u0151l, a horv\u00e1tok 1993-t\u00f3l, a csehek pedig 1994-t\u0151l k\u00fcldtek k\u00e9pvisel\u0151ket a saj\u00e1t Tan\u00e1csaikba. Csehszlov\u00e1kia felboml\u00e1sa ut\u00e1n 1993-ban l\u00e9trehozt\u00e1k a szlov\u00e1k tan\u00e1csad\u00f3 test\u00fcletet. A rom\u00e1k Tan\u00e1csa a szint\u00e9n 1993-ban t\u00f6rt\u00e9nt hatodik n\u00e9pcsoportk\u00e9nt val\u00f3 t\u00f6rv\u00e9nyi elismer\u00e9s\u00fcket k\u00f6vet\u0151en, 1995 szeptember\u00e9ben alakult meg.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>4.&nbsp; Az iskol\u00e1ban<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Az iskola a n\u00e9pcsoportok sz\u00e1m\u00e1ra mindig is l\u00e9nyeges k\u00fczd\u0151t\u00e9r volt \u00e9s tov\u00e1bbra is az marad. Hiszen itt adj\u00e1k tov\u00e1bb az identit\u00e1suk egyik legfontosabb elem\u00e9t: A nyelveiket, melyek az iskol\u00e1k n\u00e9lk\u00fcl m\u00e1ra m\u00e1r elt\u0171ntek volna.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">A N\u00e9pcsoportt\u00f6rv\u00e9ny maga nem szab\u00e1lyozza a k\u00e9tnyelv\u0171 oktat\u00e1s t\u00e9m\u00e1j\u00e1t. Az erre vonatkoz\u00f3 rendelkez\u00e9sek a karintia \u00e9s \u0151rvid\u00e9ki tartom\u00e1nyi iskolat\u00f6rv\u00e9nyekben tal\u00e1lhat\u00f3ak. Mivel ezen t\u00f6rv\u00e9nyek csak az elismert \u0151shonos telep\u00fcl\u00e9sek ter\u00fclet\u00e9n \u00e9rv\u00e9nyesek, B\u00e9csben nincsenek k\u00e9tnyelv\u0171 \u00e1llami iskol\u00e1k.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Ennek ellen\u00e9re ma az \u0151rvid\u00e9ki horv\u00e1t n\u00e9pcsoport kerek k\u00e9tharmada B\u00e9csben \u00e9l \u00e9s k\u00fczd a k\u00e9tnyelv\u0171 iskol\u00e1\u00e9rt a f\u0151v\u00e1rosban. P\u00e9ldak\u00e9pk\u00e9nt az 1872-ben alap\u00edtott priv\u00e1t Komensk\u00fd-iskola szolg\u00e1l, ami B\u00e9csben az \u00f3vod\u00e1t\u00f3l az \u00e9retts\u00e9giig k\u00edn\u00e1l oktat\u00e1st a cseh \u00e9s szlov\u00e1k nyelv\u0171 csal\u00e1dok sz\u00e1m\u00e1ra, \u00edgy dacolva a nagyv\u00e1ros asszimil\u00e1ci\u00f3s nyom\u00e1s\u00e1val.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>5. A m\u00e9di\u00e1kban<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">A N\u00e9pcsoportt\u00f6rv\u00e9ny elfogad\u00e1sa a m\u00e9di\u00e1ban intenz\u00edven vitatott t\u00e9ma volt. M\u00edg a politikusok egy r\u00e9sze fontos m\u00e9rf\u00f6ldk\u0151k\u00e9nt \u00fcnnepelte az \u00faj t\u00f6rv\u00e9nyt, a n\u00e9pcsoportok k\u00e9pvisel\u0151i kritik\u00e1val illett\u00e9k a jogaik hi\u00e1nyos biztos\u00edt\u00e1s\u00e1t. Az \u0151 szemsz\u00f6g\u00fckb\u0151l a t\u00f6rv\u00e9ny nem a kisebbs\u00e9gek j\u00f3v\u00e1hagy\u00e1s\u00e1val j\u00f6tt l\u00e9tre, hanem a \u201et\u00f6bbs\u00e9g k\u00f6z\u00f6s megold\u00e1sa\u201d alapj\u00e1n. A t\u00f6bbs\u00e9gi t\u00e1rsadalom \u00e1lland\u00f3an azt a v\u00e1dat h\u00e1nyta a n\u00e9pcsoportok szem\u00e9re, hogy mindig csak k\u00f6vetel\u0151znek \u00e9s \u201esosem el\u00e9gedettek\u201d.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">A fesz\u00fclts\u00e9g Ausztria \u00f6nk\u00e9pe \u00e9s a kisebbs\u00e9gek meg\u00e9lt val\u00f3s\u00e1ga k\u00f6z\u00f6tt v\u00f6r\u00f6s fon\u00e1lk\u00e9nt h\u00faz\u00f3dik kereszt\u00fcl a sajt\u00f3tud\u00f3s\u00edt\u00e1sok t\u00f6rt\u00e9netein \u2013 az \u00d61 1970-es \u00e9s 1980-as \u00e9vekbeli d\u00e9li h\u00edrad\u00f3it\u00f3l az ORF N\u00e9pcsoport szerkeszt\u0151s\u00e9geinek 50. \u00e9vfordul\u00f3s visszapillant\u00e1sain \u00e1t eg\u00e9szen a N\u00e9pcsoportt\u00f6rv\u00e9ny 2026-os meg\u00faj\u00edt\u00e1s\u00e1t \u00f6vez\u0151 vit\u00e1kig.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>6. A helys\u00e9gn\u00e9vt\u00e1bl\u00e1k k\u00f6z\u00f6tt<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">B\u00e1r a karintiai helyn\u00e9vt\u00e1bla-k\u00e9rd\u00e9s \u00e9vtizedeken \u00e1t uralta a nyilv\u00e1nos vit\u00e1t, \u0150rvid\u00e9ken is \u00e9vekig folyt a k\u00fczdelem a k\u00e9tnyelv\u0171 t\u00e1bl\u00e1k\u00e9rt. Ausztri\u00e1t m\u00e1r az 1955-\u00f6s \u00c1llami Szerz\u0151d\u00e9s is k\u00f6telezte a k\u00e9tnyelv\u0171 topogr\u00e1fiai megnevez\u00e9sek haszn\u00e1lat\u00e1ra. Ez a k\u00f6vetelm\u00e9ny nem csak a helys\u00e9gn\u00e9vt\u00e1bl\u00e1kra vonatkozik, hanem kiterjed az \u00fatjelz\u0151 t\u00e1bl\u00e1kra, valamint a hegyek \u00e9s tavak nev\u00e9re is. A N\u00e9pcsoportt\u00f6rv\u00e9ny 1976-ban korl\u00e1tozta ezt a k\u00f6telezetts\u00e9get: K\u00e9tnyelv\u0171 feliratokat csak olyan telep\u00fcl\u00e9sekn\u00e9l \u00edrt el\u0151, ahol a lakoss\u00e1g egynegyede valamelyik n\u00e9pcsoporthoz tartozott. Ezt a korl\u00e1tot az Alkotm\u00e1nyb\u00edr\u00f3s\u00e1g csak 2001-ben cs\u00f6kkentette.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">\u0150rvid\u00e9ken 2000 j\u00falius\u00e1ban \u00e1ll\u00edtott\u00e1k fel az els\u0151 k\u00e9tnyelv\u0171 helyn\u00e9vt\u00e1bl\u00e1kat. A rendelet m\u00e9g Viktor Klima SP\u00d6-s sz\u00f6vets\u00e9gi kancell\u00e1r idej\u00e9b\u0151l sz\u00e1rmazott, \u00e9s a fekete-k\u00e9k korm\u00e1ny alatt lett elfogadva. Karinti\u00e1ban csak a N\u00e9pcsoportt\u00f6rv\u00e9ny 2011-es m\u00f3dos\u00edt\u00e1sa hozott kompromisszumot a k\u00e9tnyelv\u0171 t\u00e1bl\u00e1k k\u00e9rd\u00e9s\u00e9ben. Ez viszont sz\u00e9les k\u00f6r\u0171 kritik\u00e1t v\u00e1ltott ki. A roma, cseh \u00e9s szlov\u00e1k n\u00e9pcsoportok sz\u00e1m\u00e1ra a N\u00e9pcsoportt\u00f6rv\u00e9ny nem \u00edr el\u0151 k\u00e9tnyelv\u0171 helyn\u00e9vt\u00e1bl\u00e1kat.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>7. A hivatalban \u00e9s a b\u00edr\u00f3s\u00e1gon<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">M\u00e9g ha t\u00f6rv\u00e9nyileg r\u00f6gz\u00edtve vannak is, a kisebbs\u00e9gi jogok ritk\u00e1n \u00e9rv\u00e9nyes\u00fclnek magukt\u00f3l. Karinti\u00e1ban az \u00fcgyv\u00e9d Rudi Vouk az\u00e1ltal juttatta az Alkotm\u00e1nyb\u00edr\u00f3s\u00e1g el\u00e9 a helys\u00e9gn\u00e9vt\u00e1bl\u00e1k k\u00e9rd\u00e9s\u00e9t, hogy gyorshajt\u00e1si b\u00edrs\u00e1gok ellen ny\u00fajtott be fellebbez\u00e9seket. \u0150rvid\u00e9ken az \u0150rvid\u00e9ki Horv\u00e1tok Jogai\u00e9rt (t\u00f6bbek k\u00f6zt Hermann \u00e9s Hubert Resetarits \u00e1ltal) alap\u00edtott Bizotts\u00e1g horv\u00e1t nyelv\u0171 m\u00e9di\u00e1kat \u00e9s a nyelv hivatalos haszn\u00e1lat\u00e1nak jog\u00e1t k\u00f6vetelte \u2013 konkr\u00e9tan p\u00e9ld\u00e1ul b\u00edr\u00f3s\u00e1gi elj\u00e1r\u00e1sokn\u00e1l, hat\u00e1rozatokban \u00e9s \u0171rlapokban.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">1984-ben Marijana Grandits horv\u00e1t nyelv\u0171 polg\u00e1ri esk\u00fcv\u0151h\u00f6z val\u00f3 ragaszkod\u00e1sa vezetett d\u00f6nt\u0151 jelent\u0151s\u00e9g\u0171 perhez. A kisebbs\u00e9gi jogokat ugyanis ki kellett harcolni: az utc\u00e1n, a t\u00e1rgyal\u00f3termekben \u00e9s n\u00e9ha m\u00e9g a templomokban is.&nbsp;<\/p>\n\n\n\n<hr class=\"wp-block-separator has-alpha-channel-opacity\" \/>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>IV. SLOWENISCH<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>1. Na cesti<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Nem\u0161ko-nacionalisti\u010dne sile na Koro\u0161kem so \u017ee od 50. let 20. stoletja zahtevale uradni popis pripadnikov:ic manj\u0161in, da bi omejile obmo\u010dje veljavnosti manj\u0161inskih pravic na posamezne ob\u010dine. Slovenske organizacije so tak\u0161en popis zavrnile, saj so ga razumele kot ukrep, ki je v nasprotju s 7. \u010dlenom Avstrijske dr\u017eavne pogodbe. Poleg tega je popis spominjal na zgodovino preganjanja slovenske manj\u0161ine s strani nacionalsocialisti\u010dnega re\u017eima. \u017de leta 1942 so namre\u010d nacionalsocialisti uporabili podatke iz ljudskih \u0161tetij za deportacijo slovenskega prebivalstva v nem\u0161ka tabori\u0161\u010da.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">&nbsp;Ko so na za\u010detku 70. let 20. stoletja postali na\u010drti za vseavstrijsko \u00bbljudsko \u0161tetje posebne vrste\u00ab javni, se je odpor prvi\u010d pojavil tudi v delih ve\u010dinskega prebivalstva. Solidarnostni komite in regionalni solidarnostni odbori so skupaj z organizacijami slovenske in hrva\u0161ke narodne skupnosti pozvali k bojkotu. \u00bbLjudsko \u0161tetje posebne vrste\u00ab je bilo sicer izvedeno, vendar zaradi \u0161irokega bojkota ni privedlo do uporabnih rezultatov.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>2. Pri pogajalski mizi<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Zakon o narodnih skupnostih ne predvideva urejenega pravnega postopka za priznanje narodne skupnosti. Priznanje je namre\u010d politi\u010dna odlo\u010ditev, ki jo zvezna vlada sprejme s soglasjem dr\u017eavnega zbora. Tudi kadar so izpolnjeni vsi zakonski pogoji \u2013 avstrijsko dr\u017eavljanstvo, ohranjanje lastnega jezika in kulture, zgodovinska zakoreninjenost oz. avtohtonost ter dolo\u010dena stopnja organiziranosti \u2013, je priznanje \u0161e vedno odvisno od politi\u010dne volje.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Romi:kinje so najmlaj\u0161a priznana narodna skupnost v Avstriji. Njihova prizadevanja za ta status so se za\u010dela konec osemdesetih let 20. stoletja v okviru njihovega civilnodru\u017ebenega gibanja. Med zahtevami sta bili med drugim kriti\u010dna obravnava zgodovine nacisti\u010dnega preganjanja in boj proti rasizmu do Romov:kinj. Vztrajnost romske manj\u0161ine je leta 1993 privedla do uspeha \u2013 Romi:kinje so bili tega leta priznani kot narodna skupnost. Poljska in bosanska manj\u0161ina ter Jeni\u0161i se za priznanje prizadevajo \u0161e danes.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>3.&nbsp; V sosvetu<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Zakon o narodnih skupnostih za vsako priznano narodno skupnost predvideva lasten sosvet pri Uradu zvezne:ga kanclerke:ja. Sosvet svetuje zvezni vladi in zveznim ministrom:cam v zadevah, ki so povezane z narodnimi skupnostmi. Poleg pripadnikov:ic narodnih skupnosti so v sosvetih tudi predstavniki:ce cerkva ter politi\u010dnih strank.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Predvsem pripadniki:ce narodnih skupnosti pogosto kritizirajo, da imajo sosveti zgolj nezavezujo\u010do svetovalno funkcijo. V znak protesta so jih sprva bojkotirale skoraj vse organizacije narodnih skupnosti, izjema so bile Mad\u017eari:ke na Gradi\u0161\u010danskem. Predvsem slovenska in hrva\u0161ka narodna skupnost sta zavrnili imenovanje svojih predstavnikov:ic ter tako protestirali proti zakonu.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Preostali sosveti so za\u010deli delovati \u0161ele ve\u010d let pozneje. Slovenska narodna skupnost je svoj sosvet sestavila leta 1989, hrva\u0161ka leta 1993, \u010de\u0161ka pa leta 1994. Po razpadu \u010ce\u0161koslova\u0161ke je bil leta 1993 ustanovljen tudi slova\u0161ki sosvet. Po zakonskem priznanju Romov:kinj kot \u0161este narodne skupnosti, prav tako leta 1993, je bil njihov sosvet ustanovljen septembra 1995.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>4. V \u0161oli<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Za narodne skupnosti je \u0161ola osrednje prizori\u0161\u010de boja za pre\u017eivetje. V njej se namre\u010d prena\u0161a ena njihovih najpomembnej\u0161ih zna\u010dilnosti, ki oblikujejo identiteto: jezik. \u0160ola varuje manj\u0161inske jezike pred izginotjem.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Zakon o narodnih skupnostih ne vsebuje posebne ureditve dvojezi\u010dnega izobra\u017eevanja. Ta je urejen v de\u017eelnih \u0161olskih zakonih za Koro\u0161ko in Gradi\u0161\u010dansko. Ker ti zakoni veljajo le za zgodovinska naselitvena obmo\u010dja manj\u0161in, v urbanih sredi\u0161\u010dih, kot je Dunaj, trenutno ni javnih dvojezi\u010dnih \u0161olskih ustanov.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Vendar danes pribli\u017eno dve tretjini gradi\u0161\u010danskih Hrvatov:ic \u017eivi na Dunaju. Zato se tudi prizadevajo za dvojezi\u010dno \u0161olo v glavnem mestu dr\u017eave. Za zgled jim je zasebna \u0161ola Komensk\u00fd, ustanovljena leta 1872. \u010ce\u0161ko in slova\u0161ko govore\u010dim dru\u017einam na Dunaju omogo\u010da izobra\u017eevanje v materin\u0161\u010dini \u00bbod vrtca do mature\u00ab ter tako bla\u017ei asimilacijske pritiske v velemestu.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>5. V medijih<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">O sprejetju Zakona o narodnih skupnostih so mediji \u017ee v sedemdesetih let 20. stoletja ob\u0161irno razpravljali. Medtem ko so nekateri politiki:\u010darke zakon slavili:e kot mejnik, so predstavniki:ice narodnih skupnosti kritizirali:e, da njihove pravice niso ustrezno zagotovljene. Po njihovem mnenju zakon ni bil dogovor z manj\u0161inami, temve\u010d \u00bbskupna re\u0161itev ve\u010dine\u00ab. Ve\u010dinska dru\u017eba je pripadnikom:cam narodnih skupnosti tudi vedno znova o\u010ditala, da zgolj postavljajo zahteve in da \u00bbnikoli niso zadovoljni\u00ab. Razlika med samopodobo Avstrije in izku\u0161njami manj\u0161in se vle\u010de kot rde\u010da nit skozi medijsko poro\u010danje. To sega od oddaj \u00d61-Mittagsjournal iz sedemdesetih in osemdesetih let 20. stoletja preko retrospektiv uredni\u0161tev ORF za narodne skupnosti ob 50-letnici zakona do aktualne razprave o noveli Zakona o narodnih skupnostih leta 2026.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Citati iz oddaje: \u00d61-Mittagsjournal, 8. 7. 1976<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>6.&nbsp; Med krajevnimi tablami<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">\u010ceprav je koro\u0161ki boj za postavitev dvojezi\u010dnih krajevnih tabel in proti njej desetletja prevladoval v javni razpravi, so se tudi na Gradi\u0161\u010danskem dolga leta borili za dvojezi\u010dne krajevne napise. Avstrijska dr\u017eavna pogodba iz leta 1955 je Avstrijo zavezala k dvojezi\u010dnim topografskim napisom. Pravica, ki po mednarodnem razumevanju med drugim zajema tudi imena ulic, gora in jezer, pa je v Avstriji omejena le na krajevne table in ka\u017eipote. Zakon o narodnih skupnostih je to obveznost leta 1976 \u0161e dodatno omejil: dvojezi\u010dni napisi so bili predvideni samo v krajih, kjer je narodni skupnosti pripadala najmanj \u010detrtina prebivalstva. Ustavno sodi\u0161\u010de je ta prag zni\u017ealo \u0161ele leta 2001.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Julija 2000 so na Gradi\u0161\u010danskem postavili prve dvojezi\u010dne krajevne table. Uredba je izvirala \u0161e iz \u010dasa, ko je bil zvezni kancler Viktor Klima iz SP\u00d6, sprejeta pa je bila pod \u010drno-modro vlado. Na Koro\u0161kem je t. i. \u00bbkonsenz\u00ab glede dvojezi\u010dnih topografskih napisov na\u0161el svojo pot v novelo Zakona o narodnih skupnostih iz leta 2011. Ta \u201ekonsenz\u201c pa je tudi naletel na obse\u017ene kritike. Zakon o narodnih skupnostih za narodne skupnosti Romov:kinj, \u010cehov:inj in Slovakov:inj ne predvideva dvojezi\u010dnih krajevnih tabel.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>7.&nbsp; Pred uradom in sodi\u0161\u010dem<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Pravice manj\u0161in se \u2013 \u010detudi so dolo\u010dene z zakonom \u2013 le redko uresni\u010dujejo same od sebe. Na Koro\u0161kem je odvetnik Rudi Vouk vpra\u0161anje dvojezi\u010dnih krajevnih tabel privedel pred Ustavno sodi\u0161\u010de, ko je izpodbijal globo zaradi prehitre vo\u017enje. Na Gradi\u0161\u010danskem je Odbor za pravice gradi\u0161\u010danskih Hrvatov, ki sta ga soustanovila Hermann in Hubert Resetarits, zahteval medije v hrva\u0161kem jeziku ter uporabo jezika na uradu in pred sodi\u0161\u010dem. To je vklju\u010devalo zlasti uporabo hrva\u0161\u010dine v sodnih postopkih, pri uradnih odlo\u010dbah in na obrazcih.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Leta 1984 je vztrajanje Marijane Grandits pri pravici do civilne poroke v hrva\u0161kem jeziku privedlo do prelomnega pravnega spora.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Pravice manj\u0161in si je namre\u010d vedno treba izboriti: na ulici, v sodnih dvoranah \u2013 v\u010dasih pa tudi v cerkvah.<\/p>\n\n\n\n<hr class=\"wp-block-separator has-alpha-channel-opacity\" \/>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>V. TSCHECHISCH<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>1. Na ulici<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Aby omezily p\u016fsobnost men\u0161inov\u00fdch pr\u00e1v na jednotliv\u00e9 obce, po\u017eadovaly n\u011bmeck\u00e9 nacion\u00e1ln\u00ed s\u00edly v Korutanech\/Koro\u0161ce ji\u017e od 50. let 20. stolet\u00ed \u201ezji\u0161t\u011bn\u00ed men\u0161in\u201c. Slovinsk\u00e9 organizace tento \u201etajn\u00fd jazykov\u00fd pr\u016fzkum\u201c odm\u00edtly, proto\u017ee byl v rozporu s \u010dl\u00e1nkem 7 St\u00e1tn\u00ed smlouvy. Krom\u011b toho tento pr\u016fzkum p\u0159ipom\u00ednal historii nacistick\u00e9ho pron\u00e1sledov\u00e1n\u00ed: ji\u017e v roce 1942 se nacist\u00e9 op\u00edrali o \u00fadaje ze s\u010d\u00edt\u00e1n\u00ed lidu, aby deportovali slovinsk\u00e9 obyvatelstvo do n\u011bmeck\u00fdch t\u00e1bor\u016f.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Kdy\u017e se na po\u010d\u00e1tku 70. let 20. stolet\u00ed dostaly na ve\u0159ejnost pl\u00e1ny na \u201es\u010d\u00edt\u00e1n\u00ed lidu zvl\u00e1\u0161tn\u00edho druhu\u201c v cel\u00e9m Rakousku, poprv\u00e9 se zformoval odpor i v \u010d\u00e1stech v\u011bt\u0161inov\u00e9ho obyvatelstva. V\u00fdbory solidarity spole\u010dn\u011b se slovinsk\u00fdmi a chorvatsk\u00fdmi organizacemi n\u00e1rodnostn\u00edch men\u0161in vyzvaly k bojkotu. S\u010d\u00edt\u00e1n\u00ed sice prob\u011bhlo, ale kv\u016fli rozs\u00e1hl\u00e9mu bojkotu nep\u0159ineslo \u017e\u00e1dn\u00e9 pou\u017eiteln\u00e9 v\u00fdsledky.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>2. U jednac\u00edho stolu<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Z\u00e1kon o n\u00e1rodnostn\u00edch men\u0161in\u00e1ch nestanov\u00ed \u017e\u00e1dn\u00fd regulovan\u00fd pr\u00e1vn\u00ed postup pro uzn\u00e1n\u00ed za n\u00e1rodnostn\u00ed men\u0161inu. Uzn\u00e1n\u00ed je sp\u00ed\u0161e politick\u00fdm rozhodnut\u00edm a prov\u00e1d\u00ed se usnesen\u00edm spolkov\u00e9 vl\u00e1dy se souhlasem N\u00e1rodn\u00ed rady. I kdy\u017e jsou spln\u011bny v\u0161echny z\u00e1konn\u00e9 p\u0159edpoklady \u2013 rakousk\u00e9 ob\u010danstv\u00ed, zachov\u00e1v\u00e1n\u00ed vlastn\u00edho jazyka a kultury, historick\u00e9 zako\u0159en\u011bn\u00ed a minim\u00e1ln\u00ed m\u00edra organizace \u2013, z\u016fst\u00e1v\u00e1 uzn\u00e1n\u00ed politick\u00fdm rozhodnut\u00edm zalo\u017een\u00fdm na v\u016fli.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Romov\u00e9 jsou nejmlad\u0161\u00ed uznanou n\u00e1rodnostn\u00ed skupinou v Rakousku. Jejich \u00fasil\u00ed o z\u00edsk\u00e1n\u00ed tohoto statusu za\u010dalo na konci 80. let v r\u00e1mci ob\u010dansk\u00e9ho hnut\u00ed. Mezi jejich po\u017eadavky pat\u0159ilo mimo jin\u00e9 vypo\u0159\u00e1d\u00e1n\u00ed se s histori\u00ed nacistick\u00e9ho pron\u00e1sledov\u00e1n\u00ed a boj proti rasismu nam\u00ed\u0159en\u00e9mu proti Rom\u016fm. Cesta k uzn\u00e1n\u00ed vy\u017eadovala velkou vytrvalost a v prosinci 1993 vedla k \u00fasp\u011bchu. Pro polskou a bosenskou men\u0161inu i pro Jeni\u0161e \u00fasil\u00ed o uzn\u00e1n\u00ed trv\u00e1 dodnes.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>3. V poradn\u00edm sboru<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Z\u00e1kon o n\u00e1rodnostn\u00edch men\u0161in\u00e1ch stanov\u00ed pro ka\u017edou uznanou n\u00e1rodnostn\u00ed men\u0161inu z\u0159\u00edzen\u00ed vlastn\u00edho poradn\u00edho sboru p\u0159i \u00da\u0159adu spolkov\u00e9ho kancl\u00e9\u0159e. Tento v\u00fdbor poskytuje poradenstv\u00ed spolkov\u00e9 vl\u00e1d\u011b a spolkov\u00fdm ministr\u016fm v z\u00e1le\u017eitostech t\u00fdkaj\u00edc\u00edch se n\u00e1rodnostn\u00edch men\u0161in. Krom\u011b p\u0159\u00edslu\u0161n\u00edk\u016f n\u00e1rodnostn\u00edch men\u0161in jsou \u010dleny poradn\u00edch sbor\u016f tak\u00e9 z\u00e1stupci c\u00edrkv\u00ed a politick\u00fdch stran.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Hlavn\u00edm bodem kritiky je \u010dist\u011b nez\u00e1vazn\u00e1 poradn\u00ed funkce t\u011bchto poradn\u00edch sbor\u016f. Na protest je zpo\u010d\u00e1tku bojkotovaly t\u00e9m\u011b\u0159 v\u0161echny organizace n\u00e1rodnostn\u00edch men\u0161in \u2013 s v\u00fdjimkou burgenlandsk\u00fdch Ma\u010far\u016f. Zejm\u00e9na slovinsk\u00e1 a chorvatsk\u00e1 n\u00e1rodnostn\u00ed men\u0161ina odm\u00edtly vyslat sv\u00e9 z\u00e1stupce a t\u00edmto zp\u016fsobem proti z\u00e1konu protestovaly.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">K obsazen\u00ed zb\u00fdvaj\u00edc\u00edch poradn\u00edch sbor\u016f do\u0161lo a\u017e o n\u011bkolik let pozd\u011bji. Slovinci za\u010dali obsazovat sv\u016fj poradn\u00ed sbor od roku 1989, Chorvat\u00e9 od roku 1993 a \u010ce\u0161i od roku 1994. Po rozpadu \u010ceskoslovenska byl v roce 1993 z\u0159\u00edzen slovensk\u00fd poradn\u00ed sbor. S pr\u00e1vn\u00edm uzn\u00e1n\u00edm Rom\u016f jako \u0161est\u00e9 n\u00e1rodnostn\u00ed men\u0161iny, k n\u011bmu\u017e do\u0161lo rovn\u011b\u017e v roce 1993, se poradn\u00ed sbor ustavil v z\u00e1\u0159\u00ed 1995.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>4. \u0160kola<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Pro n\u00e1rodnostn\u00ed men\u0161iny byla a je \u0161kola jedn\u00edm z&nbsp;nejv\u00edce sporn\u00fdch m\u00edst, proto\u017ee se zde p\u0159ed\u00e1v\u00e1 nejd\u016fle\u017eit\u011bj\u0161\u00ed prvek utv\u00e1\u0159ej\u00edc\u00ed identitu: jazyk. Bez \u0161kol by tyto jazyky dnes u\u017e vymizely.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Z\u00e1kon o n\u00e1rodnostn\u00edch men\u0161in\u00e1ch neobsahuje \u017e\u00e1dn\u00e1 vlastn\u00ed pravidla pro dvojjazy\u010dn\u00e9 vyu\u010dov\u00e1n\u00ed. To je zakotveno v zemsk\u00fdch \u0161kolsk\u00fdch z\u00e1konech Korutan\/K\u00e4rnten a Burgenlandu\/ Burgenland. Ve V\u00eddni\/Wien nejsou \u017e\u00e1dn\u00e9 ve\u0159ejn\u00e9 dvojjazy\u010dn\u00e9 \u0161koly pl\u00e1nov\u00e1ny, proto\u017ee se tato pravidla vztahuj\u00ed jen na uznan\u00e9 autochtonn\u00ed os\u00eddlen\u00e9 oblasti.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Ve V\u00eddni\/Wien \u017eij\u00ed asi dv\u011b t\u0159etiny chorvatsk\u00e9 komunity z Burgenlandu\/Burgenland. Proto u\u017e roky bojuj\u00ed za zaveden\u00ed bilingvn\u00ed \u0161koly. Vzorem je soukrom\u00e1 \u0161kola \u0160kolsk\u00e9ho spolku Komensk\u00fd, zalo\u017een\u00e1 v roce 1872 s ve\u0159ejnopr\u00e1vn\u00edm statusem, kter\u00e1 \u010desk\u00e9 a slovensk\u00e9 men\u0161in\u011b ve V\u00eddni\/Wien nab\u00edz\u00ed celoplo\u0161nou bilingvn\u00ed v\u00fduku \u201eod mate\u0159sk\u00e9 \u0161koly a\u017e po maturitu\u201c, a t\u00edm \u010del\u00ed siln\u011bj\u0161\u00edmu tlaku m\u011bstsk\u00e9 asimilace.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>5. V m\u00e9di\u00edch<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Ji\u017e samotn\u00e9 p\u0159ijet\u00ed z\u00e1kona o n\u00e1rodnostn\u00edch men\u0161in\u00e1ch bylo v m\u00e9di\u00edch intenzivn\u011b diskutov\u00e1no. Zat\u00edmco \u010d\u00e1st politick\u00e9 sc\u00e9ny tento z\u00e1kon oslavovala jako miln\u00edk, z\u00e1stupci n\u00e1rodnostn\u00edch men\u0161in kritizovali nedostate\u010dn\u00e9 zaji\u0161t\u011bn\u00ed sv\u00fdch pr\u00e1v. Z jejich pohledu ne\u0161lo o konsenzus s men\u0161inami, ale o \u201espole\u010dn\u00e9 \u0159e\u0161en\u00ed v\u011bt\u0161iny\u201c. V\u011bt\u0161inov\u00e1 spole\u010dnost tak\u00e9 neust\u00e1le vzn\u00e1\u0161ela v\u00fdtku, \u017ee n\u00e1rodnostn\u00ed men\u0161iny pr\u00fd st\u00e1le jen n\u011bco po\u017eaduj\u00ed a \u201enikdy nejsou spokojen\u00e9\u201c.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Nap\u011bt\u00ed mezi vlastn\u00edm obrazem Rakouska a zku\u0161enostmi men\u0161in se jako \u010derven\u00e1 nit t\u00e1hne medi\u00e1ln\u00edm zpravodajstv\u00edm. Sah\u00e1 od poledn\u00edho zpravodajstv\u00ed \u00d61 v 70. a 80. letech p\u0159es ohl\u00e9dnut\u00ed redakc\u00ed ORF pro n\u00e1rodnostn\u00ed men\u0161iny k 50. v\u00fdro\u010d\u00ed a\u017e po aktu\u00e1ln\u00ed debatu o novelizaci z\u00e1kona o n\u00e1rodnostn\u00edch men\u0161in\u00e1ch v roce 2026.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Cit\u00e1ty z: \u00d61-Mittagsjournal, 08.07.1976<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>6. Mezi zna\u010dkami ozna\u010duj\u00edc\u00edmi za\u010d\u00e1tek a konec obce<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">A\u010dkoli ot\u00e1zka ozna\u010dov\u00e1n\u00ed obc\u00ed v Korutanech dominovala ve\u0159ejn\u00e9 debat\u011b po cel\u00e1 desetilet\u00ed, i v Burgenlandu\/Gradi\u0161\u0107e\/\u0150rvid\u00e9k se dlouh\u00e1 l\u00e9ta vedly spory o dvojjazy\u010dn\u00e9 zna\u010den\u00ed. St\u00e1tn\u00ed smlouva z roku 1955 zav\u00e1zala Rakousko k pou\u017e\u00edv\u00e1n\u00ed dvojjazy\u010dn\u00fdch topografick\u00fdch ozna\u010den\u00ed. Tento po\u017eadavek, kter\u00fd podle mezin\u00e1rodn\u00edho ch\u00e1p\u00e1n\u00ed zahrnuje mimo jin\u00e9 tak\u00e9 n\u00e1zvy ulic, hor \u010di jezer, se v\u0161ak v Rakousku vztahuje pouze na tabule s n\u00e1zvy obc\u00ed a sm\u011brovky. Z\u00e1kon o n\u00e1rodnostn\u00edch men\u0161in\u00e1ch tuto povinnost v roce 1976 d\u00e1le omezil: dvojjazy\u010dn\u00e9 n\u00e1pisy byly podle n\u011bj p\u0159edeps\u00e1ny pouze tam, kde alespo\u0148 \u010dtvrtina obyvatel dan\u00e9 obce pat\u0159ila k dan\u00e9 n\u00e1rodnostn\u00ed men\u0161in\u011b. Teprve v roce 2001 \u00dastavn\u00ed soud tuto p\u0159ek\u00e1\u017eku sn\u00ed\u017eil.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V \u010dervenci 2000 byly v Burgenlandu\/Gradi\u0161\u0107e\/\u0150rvid\u00e9k instalov\u00e1ny prvn\u00ed dvojjazy\u010dn\u00e9 tabule s n\u00e1zvy obc\u00ed. Na\u0159\u00edzen\u00ed poch\u00e1zelo je\u0161t\u011b z doby, kdy byl spolkov\u00fdm kancl\u00e9\u0159em Viktor Klima z SP\u00d6, a bylo schv\u00e1leno za vl\u00e1dy koalice \u00d6VP a FP\u00d6. V Korutanech\/Koro\u0161ka p\u0159inesla teprve novela z\u00e1kona o n\u00e1rodnostn\u00edch men\u0161in\u00e1ch z roku 2011 kompromis ohledn\u011b dvojjazy\u010dn\u00e9ho zna\u010den\u00ed. Ten v\u0161ak narazil na \u0161irokou kritiku. Pro n\u00e1rodnostn\u00ed men\u0161iny Rom\u016f, \u010cech\u016f a Slov\u00e1k\u016f z\u00e1kon o n\u00e1rodnostn\u00edch men\u0161in\u00e1ch naopak dvojjazy\u010dn\u00e9 tabule s n\u00e1zvy obc\u00ed nestanov\u00ed.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>7. Na \u00fa\u0159ad\u011b a u soudu<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Pr\u00e1va men\u0161in se \u2013 i kdy\u017e jsou zakotvena v z\u00e1kon\u011b \u2013 m\u00e1lokdy prosazuj\u00ed sama od sebe. V Korutanech\/Koro\u0161ce p\u0159edlo\u017eil advok\u00e1t Rudi Vouk ot\u00e1zku tabul\u00ed s n\u00e1zvy obc\u00ed \u00dastavn\u00edmu soudu, p\u0159i\u010dem\u017e napadl pokutu za p\u0159ekro\u010den\u00ed rychlosti. V Burgenlandu\/Gradi\u0161\u0107e po\u017eadoval V\u00fdbor pro pr\u00e1va burgenlandsk\u00fdch Chorvat\u016f, jeho\u017e spoluzakladateli byli Hermann a Hubert Resetarits, chorvatskojazy\u010dn\u00e1 m\u00e9dia a pou\u017e\u00edv\u00e1n\u00ed tohoto jazyka na \u00fa\u0159adech a u soud\u016f. Konkr\u00e9tn\u011b nap\u0159\u00edklad v soudn\u00edch \u0159\u00edzen\u00edch, v \u00fa\u0159edn\u00edch rozhodnut\u00edch a na formul\u00e1\u0159\u00edch.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V roce 1984 vedlo trv\u00e1n\u00ed Marijany Granditsov\u00e9 na svatebn\u00edm ob\u0159adu v chorvat\u0161tin\u011b k p\u0159elomov\u00e9mu soudn\u00edmu sporu. Pr\u00e1va men\u0161in se toti\u017e musela a mus\u00ed vybojov\u00e1vat: na ulici, v soudn\u00edch s\u00edn\u00edch \u2013 a n\u011bkdy i v kostelech.<\/p>\n\n\n\n<hr class=\"wp-block-separator has-alpha-channel-opacity\" \/>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>VI. SLOWAKISCH<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>1. Na ulici<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">S cie\u013eom obmedzi\u0165 rozsah pr\u00e1v men\u0161\u00edn na jednotliv\u00e9 obce po\u017eadovali nemecky hovoriace nacionalistick\u00e9 sily v Korut\u00e1nsku\/Koro\u0161ke u\u017e od 50. rokov 20. storo\u010dia tzv. \u201eofici\u00e1lne stanovenie men\u0161\u00edn\u201c (Minderheitenfeststellung). Slovinsk\u00e9 organiz\u00e1cie toto \u201etajn\u00e9 zis\u0165ovanie jazyka\u201c odmietli, preto\u017ee bolo v rozpore s \u010dl\u00e1nkom 7 \u0160t\u00e1tnej zmluvy. Toto zis\u0165ovanie navy\u0161e pripom\u00ednalo obdobie prenasledovania z \u010dias nacizmu: u\u017e v roku 1942 pou\u017eili nacisti \u00fadaje zo s\u010d\u00edtania obyvate\u013estva na deport\u00e1ciu obyvate\u013eov slovinsk\u00e9ho p\u00f4vodu do nemeck\u00fdch t\u00e1borov.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Ke\u010f za\u010diatkom 70. rokov 20. storo\u010dia vy\u0161li najavo pl\u00e1ny na \u201emimoriadne s\u010d\u00edtanie obyvate\u013estva\u201c v celom Rak\u00fasku, sformoval sa po prv\u00fdkr\u00e1t odpor aj v \u010dasti v\u00e4\u010d\u0161inov\u00e9ho obyvate\u013estva. Solid\u00e1rne v\u00fdbory spolu so slovinsk\u00fdmi a chorv\u00e1tskymi organiz\u00e1ciami n\u00e1rodnostn\u00fdch skup\u00edn vyz\u00fdvali na bojkot. Zis\u0165ovanie sa s\u00edce uskuto\u010dnilo, ale pre \u0161irok\u00fd bojkot neprinieslo \u017eiadne pou\u017eite\u013en\u00e9 v\u00fdsledky.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>2. &nbsp;Za rokovac\u00edm stolom<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Z\u00e1kon o n\u00e1rodnostn\u00fdch skupin\u00e1ch neustanovuje konkr\u00e9tny pr\u00e1vny postup na uznanie n\u00e1rodnostn\u00fdch skup\u00edn. Uznanie je sk\u00f4r politick\u00fdm rozhodnut\u00edm a nadob\u00fada platnos\u0165 uznesen\u00edm spolkovej vl\u00e1dy so s\u00fahlasom N\u00e1rodnej rady. Aj ke\u010f s\u00fa splnen\u00e9 v\u0161etky z\u00e1konn\u00e9 predpoklady \u2013 rak\u00faske \u0161t\u00e1tne ob\u010dianstvo, pestovanie vlastn\u00e9ho jazyka a kult\u00fary, historick\u00e9 zakorenenie a minim\u00e1lna miera organizovanosti \u2013 je uznanie predov\u0161etk\u00fdm politick\u00fdm rozhodnut\u00edm zalo\u017een\u00fdm na dobrej v\u00f4li.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">R\u00f3movia s\u00fa najmlad\u0161ou uznanou n\u00e1rodnostnou skupinou v Rak\u00fasku. Ich \u00fasilie o tento status sa za\u010dalo koncom 80. rokov 20. storo\u010dia v r\u00e1mci ich ob\u010dianskeho hnutia. Medzi ich po\u017eiadavky patrilo okrem in\u00e9ho odborn\u00e9 spracovanie dej\u00edn t\u00fdkaj\u00facich sa prenasledovania za \u010dias nacizmu a boj proti rasizmu vo\u010di R\u00f3mom. Ich cesta k uznaniu si vy\u017eadovala ve\u013ea vytrvalosti a v decembri 1993 viedla k \u00faspechu. Pre po\u013esk\u00fa a bosniansku men\u0161inu, ako aj pre Jeni\u0161ov, snaha o uznanie pretrv\u00e1va dodnes.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>3. V poradnom v\u00fdbore<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Z\u00e1kon o n\u00e1rodnostn\u00fdch skupin\u00e1ch po\u010d\u00edta pri ka\u017edej uznanej n\u00e1rodnostnej skupine so zriaden\u00edm vlastn\u00e9ho poradn\u00e9ho org\u00e1nu v Spolkovom kancel\u00e1rstve. Tento org\u00e1n poskytuje&nbsp; spolkovej vl\u00e1de a spolkov\u00fdm ministrom a ministerk\u00e1m poradenstvo v z\u00e1le\u017eitostiach n\u00e1rodnostn\u00fdch skup\u00edn. Okrem pr\u00edslu\u0161n\u00edkov n\u00e1rodnostn\u00fdch skup\u00edn patria k poradn\u00fdm org\u00e1nom aj z\u00e1stupcovia a z\u00e1stupkyne cirkv\u00ed a politick\u00fdch str\u00e1n.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Hlavn\u00fdm sporn\u00fdm bodom je v\u00fdlu\u010dne nez\u00e1v\u00e4zn\u00e1 poradn\u00e1 funkcia poradn\u00fdch v\u00fdborov. Na protest tieto v\u00fdbory spo\u010diatku bojkotovali takmer v\u0161etky organiz\u00e1cie n\u00e1rodnostn\u00fdch skup\u00edn \u2013 s v\u00fdnimkou burgenlandsk\u00fdch Ma\u010farov. Predov\u0161etk\u00fdm slovinsk\u00e1 a chorv\u00e1tska n\u00e1rodnostn\u00e1 skupina odmietli vysla\u0165 svojich z\u00e1stupcov a z\u00e1stupkyne, a t\u00fdmto sp\u00f4sobom protestovali proti z\u00e1konu.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">K obsadeniu zost\u00e1vaj\u00facich poradn\u00fdch v\u00fdborov do\u0161lo a\u017e o nieko\u013eko rokov nesk\u00f4r. Slovinci obsadili svoj poradn\u00fd v\u00fdbor od roku 1989, Chorv\u00e1ti od roku 1993 a \u010cesi od roku 1994. Po rozpade \u010ceskoslovenska bol v roku 1993 vytvoren\u00fd slovensk\u00fd poradn\u00fd v\u00fdbor. S pr\u00e1vnym uznan\u00edm R\u00f3mov ako \u0161iestej n\u00e1rodnostnej skupiny, taktie\u017e v roku 1993, sa poradn\u00fd v\u00fdbor ustanovil v septembri 1995.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>4. V \u0161kole<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Pre n\u00e1rodnostn\u00e9 skupiny \u0161kola bola a st\u00e1le je \u00fastredn\u00fdm bojiskom. Pr\u00e1ve tu sa odovzd\u00e1va jedna z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch vlastnost\u00ed ur\u010dovania identity: jazyk. Bez \u0161k\u00f4l by tieto jazyky dnes u\u017e vymizli.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Z\u00e1kon o n\u00e1rodnostn\u00fdch skupin\u00e1ch neobsahuje osobitn\u00fa \u00fapravu dvojjazy\u010dn\u00e9ho vyu\u010dovania. \u00daprava vyu\u010dovania je zakotven\u00e1 v krajinsk\u00fdch \u0161kolsk\u00fdch z\u00e1konoch pre Korut\u00e1nsko\/Koro\u0161ku a Burgenlandsko\/Gradi\u0161\u0107e\/\u0150rvid\u00e9k. Ke\u010f\u017ee tieto z\u00e1kony platia len pre uznan\u00e9 autocht\u00f3nne s\u00eddeln\u00e9 oblasti, neexistuj\u00fa vo Viedni \u017eiadne dvojjazy\u010dn\u00e9 verejn\u00e9 \u0161koly.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V s\u00fa\u010dasnosti v\u0161ak vo Viedni \u017eij\u00fa pribli\u017ene dve tretiny burgenlandsk\u00fdch Chorv\u00e1tov, ktor\u00ed bojuj\u00fa za dvojjazy\u010dn\u00fa \u0161kolu v spolkovom hlavnom meste. Ako vzor im sl\u00fa\u017ei s\u00fakromn\u00e1 \u0161kola Komensk\u00e9ho, zalo\u017een\u00e1 v roku 1872. T\u00e1to \u0161kola pon\u00faka \u010desky a slovensky hovoriacim rodin\u00e1m vo Viedni vzdel\u00e1vanie \u201eod materskej \u0161koly po maturitu\u201c, a svoj\u00edm p\u00f4soben\u00edm vzdoruje asimila\u010dn\u00e9mu tlaku vo ve\u013ekomeste.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>5. V M\u00e9di\u00e1ch<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">U\u017e o samotnom schv\u00e1len\u00ed Z\u00e1kona o n\u00e1rodnostn\u00fdch skupin\u00e1ch sa v m\u00e9di\u00e1ch \u017eivo diskutovalo. Zatia\u013e \u010do \u010das\u0165 politickej sc\u00e9ny z\u00e1kon oslavovala ako m\u00ed\u013enik, z\u00e1stupcovia a z\u00e1stupkyne n\u00e1rodnostn\u00fdch skup\u00edn kritizovali, \u017ee dostato\u010dne nezabezpe\u010duje ich pr\u00e1va. Vn\u00edmali ho sk\u00f4r ako \u201espolo\u010dn\u00e9 rie\u0161enie v\u00e4\u010d\u0161iny\u201c.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V tejto s\u00favislosti sa zo strany v\u00e4\u010d\u0161inovej spolo\u010dnosti opakovane oz\u00fdvala v\u00fd\u010ditka vo\u010di n\u00e1rodnostn\u00fdm skupin\u00e1m, \u017ee st\u00e1le len nie\u010do po\u017eaduj\u00fa a \u201enikdy nie s\u00fa spokojn\u00e9\u201c.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Toto nap\u00e4tie medzi t\u00fdm, ako Rak\u00fasko vn\u00edma samo seba, a skuto\u010dn\u00fdmi sk\u00fasenos\u0165ami men\u0161\u00edn, opakovane rezonuje cel\u00fdm medi\u00e1lnym spravodajstvom posledn\u00fdch desa\u0165ro\u010d\u00ed: od rel\u00e1ci\u00ed \u00d61-Mittagsjournal zo 70. a 80. rokov cez aktu\u00e1lne spomienkov\u00e9 rel\u00e1cie n\u00e1rodnostn\u00fdch redakci\u00ed ORF pri pr\u00edle\u017eitosti 50. v\u00fdro\u010dia a\u017e po diskusiu o novele Z\u00e1kona o n\u00e1rodnostn\u00fdch skupin\u00e1ch v roku 2026.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Cit\u00e1ty z: \u00d61-Mittagsjournal, 08.07.1976<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>6. Medzi tabu\u013eami s n\u00e1zvami obc\u00ed<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">I ke\u010f korut\u00e1nska ot\u00e1zka obecn\u00fdch tab\u00fa\u013e dominovala verejnej debate cel\u00e9 desa\u0165ro\u010dia, aj v Burgenlandsku\/Gradi\u0161\u0107e\/\u0150rvid\u00e9k sa roky h\u013eadalo rie\u0161enie pre dvojjazy\u010dn\u00e9 ozna\u010denia. \u0160t\u00e1tna zmluva z roku 1955 zav\u00e4zovala Rak\u00fasko k dvojjazy\u010dn\u00fdm zemepisn\u00fdm ozna\u010deniam. N\u00e1rok, ktor\u00fd pod\u013ea medzin\u00e1rodn\u00e9ho v\u00fdkladu zah\u0155\u0148a okrem in\u00e9ho aj n\u00e1zvy ul\u00edc, h\u00f4r \u010di jazier, sa v\u0161ak v Rak\u00fasku vz\u0165ahuje len na obecn\u00e9 tabule a smerov\u00e9 tabule. Z\u00e1kon o n\u00e1rodnostn\u00fdch skupin\u00e1ch tento z\u00e1v\u00e4zok v roku 1976 \u010falej obmedzil: dvojjazy\u010dn\u00e9 n\u00e1pisy boli pod\u013ea neho stanoven\u00e9 len tam, kde k n\u00e1rodnostnej skupine patrila aspo\u0148 \u0161tvrtina obyvate\u013eov obce. A\u017e v roku 2001 \u00dastavn\u00fd s\u00fad t\u00fato hranicu zn\u00ed\u017eil.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V j\u00fali 2000 boli v Burgenlandsku\/Gradi\u0161\u0107e\/\u0150rvid\u00e9k osaden\u00e9 prv\u00e9 dvojjazy\u010dn\u00e9 obecn\u00e9 tabule. Nariadenie poch\u00e1dzalo e\u0161te z \u010dias spolkov\u00e9ho kancel\u00e1ra Viktora Klimu (SP\u00d6) a bolo prijat\u00e9 za vl\u00e1dy tzv. modro-\u010diernej koal\u00edcie (\u00d6VP, Rak\u00faska \u013eudov\u00e1 strana, a FP\u00d6, Slobodn\u00e1 strana Rak\u00faska). Korut\u00e1nsku\/Koro\u0161ke priniesla kompromis k dvojjazy\u010dn\u00e9mu ozna\u010deniu a\u017e novela z\u00e1kona o n\u00e1rodnostn\u00fdch skupin\u00e1ch z roku 2011. Stretla sa v\u0161ak s rozsiahlou kritikou. Pre n\u00e1rodnostn\u00e9 skupiny R\u00f3mov, \u010cechov a Slov\u00e1kov z\u00e1kon o n\u00e1rodnostn\u00fdch skupin\u00e1ch dvojjazy\u010dn\u00e9 obecn\u00e9 tabule nepl\u00e1nuje.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong>7. Na \u00farade a na s\u00fade<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Pr\u00e1va men\u0161\u00edn \u2013 aj ke\u010f s\u00fa zakotven\u00e9 v z\u00e1kone \u2013 sa zriedkavo presadzuj\u00fa samy od seba. V Korut\u00e1nsku\/Koro\u0161ke posunul advok\u00e1t Rudi Vouk ot\u00e1zku obecn\u00fdch tab\u00fa\u013e pred \u00dastavn\u00fd s\u00fad t\u00fdm, \u017ee sa odvolal proti pokute za r\u00fdchlu jazdu.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V Burgenlandsku\/Gradi\u0161\u0107e po\u017eadovala komisia pre pr\u00e1va burgenlandsk\u00fdch Chorv\u00e1tov, ktor\u00fa spoluzakladali Hermann a Hubert Resetaritsovci, chorv\u00e1tske m\u00e9di\u00e1 a pou\u017e\u00edvanie jazyka pred \u00faradom a s\u00fadom. Konkr\u00e9tne napr\u00edklad v s\u00fadnych konaniach, v rozhodnutiach a na formul\u00e1roch.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">V roku 1984 trvala Marijana Grandits na chorv\u00e1tskom sob\u00e1\u0161nom obrade na matrike do takej miery, ktor\u00e1 viedla k prelomov\u00e9mu pr\u00e1vnemu sporu. Preto\u017ee pr\u00e1va men\u0161\u00edn bolo a je potrebn\u00e9 si vybojova\u0165: na ulici, v s\u00fadnych sie\u0148ach \u2013 a niekedy aj v kostoloch.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>\u00dcBERSETZUNGEN DER KAPITELTEXTE I. KROATISCH II. ROMANES III. UNGARISCH IV. SLOWENISCH V. TSCHECHISCH VI. SLOWAKISCH I. KROATISCH 1. Na cesti Da bi ograni\u010dili valjanost manjinskih prav na pojedine op\u0107ine, su nim\u0161konacionalne snage u Koru\u0161koj jur od 1950-ih ljet potribovale \u201eutvrdjivanje&#46;&#46;&#46;<\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":11145,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1,48],"tags":[],"class_list":["post-11129","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-allgemein","category-ausstellungen"],"distributor_meta":false,"distributor_terms":false,"distributor_media":false,"distributor_original_site_name":"Initiative Minderheiten","distributor_original_site_url":"https:\/\/initiative.minderheiten.at\/wordpress","_links":{"self":[{"href":"https:\/\/initiative.minderheiten.at\/wordpress\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/11129","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/initiative.minderheiten.at\/wordpress\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/initiative.minderheiten.at\/wordpress\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/initiative.minderheiten.at\/wordpress\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/initiative.minderheiten.at\/wordpress\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=11129"}],"version-history":[{"count":12,"href":"https:\/\/initiative.minderheiten.at\/wordpress\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/11129\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":11149,"href":"https:\/\/initiative.minderheiten.at\/wordpress\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/11129\/revisions\/11149"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/initiative.minderheiten.at\/wordpress\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=11129"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/initiative.minderheiten.at\/wordpress\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=11129"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/initiative.minderheiten.at\/wordpress\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=11129"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}